Mimoriadne teplé počasie a páliace slnečné lúče predstavujú akútne nebezpečenstvo aj pre všetko, čo necháte vo vašom vozidle. Čo presne nám hrozí a ako sa dá voči tomu brániť? Užitočné rady a tipy prináša AURES Holdings, prevádzkovateľ siete autocentier AAA AUTO a Mototechna.

Nechali ste okno pootvorené o jeden či dva centimetre?
Dobrý nápad, až na to, že na teplotu v odstavenom vozidle to má len zanedbateľný vplyv. Pri vonkajšej teplote 28 °C dosiahne teplota v interiéri aj s mierne otvoreným oknom za desať minút 38 až 40 °C a za pol hodiny približne 50 °C. Po hodine môže byť vo vnútri až 55 °C, teda len o 3 až 5 stupňov menej, než keby bolo auto úplne uzavreté.
Na povrchu palubnej dosky alebo kožených sedadiel pritom môžu teploty prekročiť 70 °C, čo môže spôsobiť pórovitosť, vyblednutie alebo popraskanie plastov a kože. Teploty okolo 80 až 90 °C môžu dokonca poškodiť citlivé časti palubnej dosky, ako sú displeje a ďalšia elektronika.

Farba auta nemusí byť prvoradý problém
Mimochodom, nezáleží len na tom, či je auto snehobiele alebo čierne, hoci farba tu určitý vplyv má. O tom, ako rýchlo rastie teplota v interiéri, rozhoduje najmä plocha okien, vrátane panoramatickej strechy. Rýchle prehrievanie interiéru totiž spôsobuje slnečné žiarenie, ktorého časť vo viditeľnom spektre pohltí palubná doska alebo sedadlá a premení ju na teplo. To sa však cez sklá späť do okolia len tak nedostane, takže v aute vzniká učebnicový skleníkový efekt. Mierne pootvorené okno nezabezpečí dostatočnú cirkuláciu vzduchu. Na to by ste museli okná stiahnuť podstatne viac, ideálne dve oproti sebe.

Čo určite nenechať v interiéri
Ak má teda vzduch v aute napríklad 50 °C, telefón alebo powerbanka zabudnuté v priehradke stredovej konzoly sa zahrievajú na teploty presahujúce ich bezpečné limity. Lítiovo-iónové batérie v spotrebnej elektronike totiž neznesú dlhodobo viac než 45 až 50 °C bez toho, aby nedošlo k nezvratnému zníženiu kapacity, zvýšenému samovybíjaniu alebo – najmä pri nabíjaní v teplotách nad 60 °C – dokonca k prehriatiu a následnému nekontrolovateľnému horeniu.
Podobne nebezpečné je nechať v takomto prostredí plynové náplne do kempingových varičov či aerosólové spreje, napríklad dezodoranty alebo prípravky proti hmyzu. Prasknúť tu už môže aj plechovka sýteného nápoja.

„Najúčinnejším spôsobom, ako zabrániť prehriatiu interiéru vozidla a jeho prípadnému poškodeniu, je samozrejme parkovanie v tieni. Treba však myslieť na to, že miesto, ktoré je teraz v tieni, môže byť o štvrťhodinu na priamom slnku, a naopak. Ak vozidlo nemožno odstaviť inak než na priamom slnečnom svetle, snažte sa čo najviac obmedziť jeho dopad na plastové časti interiéru. Ak nemáte termoizolačnú clonu na čelné sklo, zakryte aspoň volant a palubnú dosku uterákom alebo inou látkou, prípadne aspoň sklopte slnečné clony,“ radí Karolína Topolová, generálna riaditeľka skupiny AURES Holdings, prevádzkovateľa siete autocentier AAA AUTO.

Pozor na slnečné žiarenie
Slnko nás pritom nezasypáva len „dobrým“ infračerveným a viditeľným svetlom, ale aj „zlým“ ultrafialovým žiarením, ktorého ionizačný účinok, okrem iného, poškodzuje našu pokožku. Na to je dobré myslieť najmä počas dlhých ciest pod bezoblačnou oblohou, vodiči kamiónov s tým majú bohaté skúsenosti. Čelné sklo je síce vrstvené a blokuje viac než 90 % UV žiarenia, podobne ako tónované bočné a zadné okná. Vôbec nezatmavené sklá však odfiltrujú len UVB lúče, takže sa v aute nespálite a riziko rakoviny kože je taktiež nižšie. Lenže UVA žiarenie, ktoré spôsobuje starnutie pokožky a čiastočne je spojené aj s hrozbou rakoviny, však prepúšťajú štandardné bočné a zadné okná až na úrovni 60 %. Na ceste do Chorvátska je preto vhodné natrieť opaľovacím krémom aj deti sediace vzadu alebo si zaobstarať špeciálnu fóliu na sklá, ktorá prenikaniu UV žiarenia takmer úplne zabráni.

Ako chrániť batériu elektromobilu?
Vysoké letné teploty predstavujú pre akumulátory batériových elektromobilov (BEV) špecifickú záťaž. Urýchľujú totiž chemické procesy vo vnútri článkov, čo vedie k ich rýchlejšiemu opotrebovaniu a znižovaniu zdravia batérie (SoH). Moderné chladiace systémy síce dokážu batériu počas prevádzky účinne chrániť, najväčšie riziko však vzniká pri kombinácii tropických teplôt a využívania vysokovýkonných rýchlonabíjačiek. Intenzívne DC nabíjanie totiž vytvára veľké množstvo vnútorného tepla, ktoré sa v horúčavách odvádza podstatne ťažšie. Preto sa počas letných mesiacov odporúča uprednostňovať pomalšie AC nabíjanie. Aj v horúčavách platí zlaté pravidlo majiteľa elektromobilu – udržiavať akumulátor nabitý ideálne v rozmedzí 20 až 80 % kapacity.

„Výborným trikom na horúce dni je takzvaný preconditioning, teda vychladenie kabíny. Je to nielen komfortné pre vodiča, ale zároveň užitočné na stabilizáciu teploty batérie ešte v čase, keď je vozidlo pripojené k domácej elektrickej sieti. Energia sa tak nečerpá z vozidla, čo šetrí dojazd, a chladný akumulátor je od prvých kilometrov jazdy oveľa lepšie chránený pred negatívnymi vplyvmi počasia,“ dodáva Karolína Topolová.