Číselné značenie v automobilke Hyundai za písmenom „i“ postupne stále viac nahrádza doterajšie slovné označenie modelov. V oblasti mestských automobilov sa medzi modely Hyundai i30 a i10, razantne zaradil model i20, ktorý nahradil Hyundai Getz vyrábaný od roku 2002. Zaujímavosťou je, že tento juhokórejčan je vyrábaný v Indii.
Dizajnové dotvorenie radu
Priznám sa, že nie som priaznivcom unifikácie karosérií, ktorými výrobcovia častujú svoje modely. No v prípade Hyundai i20, aj keď zjavne nielen veľkosťou, ale aj dizajnom zapadá medzi dva spomínané modely a nepomýlite si ho s automobilom inej značky, akosi prenesené prvky zo súrodencov mi vôbec nevadia. Dizajnérom sa podarilo vytvoriť sviežu karosériu s prívetivou charizmou. Moderné, pretiahnuté reflektory, koncernová maska, nenásilné stvárnenie zadnej časti, či výrazný prelis tiahnuci sa bočnou líniou karosérie, to všetko dodáva akýsi pokoj pri vnímaní tohto auta. Po technickej stránke je prepracovaná karoséria tak, že spĺňa päťhviezdičkovú hranicu podľa metodológie nárazových testov EuroNCAP, čo je určite bod na viac. Na ani nie štvormetrovú karosériu má pomerne veľký rázvor 2525 mm, z čoho profitujú aj dlhonohí pasažieri na zadných sedadlách, no urastení basketbalisti sa tam usadia pohodlne skôr dvaja, ako traja, najmä, ak majú široké ramená. Mierne nadpriemerný sa nám javil aj skoro 300 litrový kufor s nie príliš vysokou nakladacou hranou.
Účelný interiér
Tvar prístrojovej dosky sa nám pozdával, aj keď by sme prijali o niečo mäkšie plasty, čo trochu kazilo dojem. V dvoch osiach nastaviteľný volant bol oživený kovovo pôsobiacim stredom a dominoval interiéru, v ktorom nechýbala mechanická klimatizácia, autorádio dizajnovo zakomponované do stredového panelu s možnosťou napojenia externých zdrojov signálu iPod,
MP3 a pod , či palubný počítač s displejom umiestneným nie pri centrálnych kruhových prístrojoch pod volantom, ale v strede prístrojového panelu, pod čelným sklom. Pochvalu si zaslúžia aj dobre tvarované sedadlá.
Základný motor
Pod prednou kapotou sme našli naprieč uložený najmenší benzínový motor, ktorý bude asi najčastejšie sídliť v i20, ktoré sa u nás predajú. Výkon skoro 80 koní sa javil pri rozjazde dynamickejšie, ako napovedá údaj výrobcu o zrýchlení z 0 na 100 km/h skoro za 13 sekúnd.
Motor má veľmi kultivovaný chod a čo je dôležité pre automobil do štyroch metrov dĺžky, bol rovnako kultivovaný a tichý aj pri 3700 otáčkach za minútu, pri ktorých pracuje na piatom rýchlostnom stupni na diaľnici. Tam sa väčšinou už motory rovnakej kategórie zvyknú v kabíne riadne ozývať, takže aj toto považujeme za dobrý bod. Kombinovanú spotrebu, ktorú uvádza výrobca sa nám však nepodarilo potvrdiť, prekročili sme ju o liter, na úroveň 6,2 litra benzínu na 100 km. Najmä pri spomínanej diaľničnej 130 km/h sa podľa palubného počítača spotreba tlačila až k siedmym litrom. Podvozok bol nastavený trochu tvrdšie, na druhej strane bola jeho tvrdosť kompenzovaná pomerne vysokým profilovým číslom pneumatík 175/70. Aj tento fakt upozorňuje na to, že Hyundai i20 je stavaný najmä na príjemnú mestskú prevádzku a nie na príliš dynamické, športové šantenie. Aj keď aj túto fázu bezpečne zvláda, ale predsa by sme pre naplnenie takýchto chúťok odporúčali minimálne iné obutie. Ak sme v nadpise upozornili na príjemné vozenie, zdupľujem, že je aj veľmi tiché a údaje doplníme aj o jeden výrok kolegu, ktorý si do auta sadal s akousi nedôverou, no nakoniec z neho vystupoval s úsmevom na perách, čo podporil vetou: „Veď je to také šikovné autíčko“.
