Historicky Trafic začal v roku 1959 ako model Estafette v rôznych prevedeniach. V roku 1981 ho nahradila prvá generácia modelu Trafic, ktorá priniesla kontrastný hranatý, účelný dizajn a produkovala sa podobne ako Estafette ďalších 20 rokov, po ktorých nastúpila vydarená druhá generácia Traficu, produkovaná aj pod značkami Opel a Nissan. Vydržalo jej to už len 13 rokov, keď v marci 2014 dorazila aktuálna generácia číslo 3.

Výška a dĺžka dávajú najavo, že ide skôr o maličký autobus než osobný automobil. Zatmavené bočné okná, posuvné dvere na obidvoch stranách a tmavohnedý metalický lak ho odlišujú od úžitkových verzií podobne ako zliatinové disky kolies. Tlačidlá na bezkľúčové otváranie dverí či parkovacie senzory sú tiež drobnosti zo sveta “osobákov” a obrovské výklopné piate dvere sa hodia počas daždivých zastávok na ďalekých cestách ako dáždnik.

Čo zaujme ako prvé, je vysoký nástup po dvoch schodoch. Všetci pasažieri sedia v robustných koženkových kreslách s usporiadaním 2+2+3, ich tvar a tvrdosť udržuje cestujúcich v kondícii. Stredné dve sedadlá sa dajú otočiť proti smeru jazdy ako aj posúvaťpo koľajniciach, no treba byť pri sile. Medzi nimi dostal miesto posuvný box s dvoma stolčekmi, je pomerne ťažký, pre posuv ho treba odistiť pozdĺžne na obidvoch koncoch, držať odistený a posúvať, čo nie je jednoduché. No akonáhle sa ukotví, hneď ukáže svoje prednosti. Stačí stlačiť tlačítko, horná časť sa vysunie a máme prístup k úložným priestorom vo vnútri boxu (napr. na fľaše s vodou), ako aj možnosť vytiahnutť do strán dva stolčeky. Tá funkcionalita dáva pocit luxusu.

Myslelo sa aj na vetranie a kúrenie pre zadných cestujúcich. Z druhej rady je možné regulovať intenzitu kúrenia aj vetrania samostatne, pritom teplý vzduch tlačia spodné výduchy a studený smeruje k hlavám zo stropných výduchov a to aj pre tretiu radu sedadiel. K dispozícii sú tu aj posuvné bočné okná na ďalšie vetranie. V tretej rade prístup k regulácii teploty aj intenzity fúkaného vzduchu chýba a posuvné okienka tam nie sú v dosahu, všetko je o radu vpred. Nie je to dobrý pocit. Naviac, ak aj sú stredné dve kreslá otočené proti smeru jazdy a z tretej rady by bol dosah na reguláciu, je táto priďaleko a za jazdy sa odpútavať a niečo vpredu regulovať nie je ani pohodlné, ani bezpečné. Určite by bol dobrý nápad zapracovať na pohodlí tretej rady, pretože táto je čo sa sedenia týka pohodlná a plnohodnotná.

Čo je veľkým plus veľkého auta - veľký batožinový priestor. A to aj napriek trom radám sedadiel. Ešte stále sa tam zmestia napr. dva kočíky a na ne batožina, či jeden s veľkým množstvom batožiny na dovolenku. Kto skutočne potrebuje, môže posunúť zadnú trojradu vpred. Inak keď sme pri poslednom rade kresiel, tie sú delené na 2+1 a z nich má len tá dvojica ISOFIX kotvenia. Tri detské sedačky sa tam teda na šírku zmestia, no jedna z nich musí byť iná - kotvená cez bezpečnostný pás, prípadne poslúžia stredné kreslá.

Pobyt na palube spríjemňujú stropné bodové svetielka pre každé sedadlo, držiaky na veľké fľaše a drobnosti na obidvoch C-stĺpikoch, ako aj spomenutý box s jeho držiakmi na poháre, či telefóny. Dobrú náladu podporuje skvelé ozvučenie, ako aj rôzne funkcionality infotainmentu R-Link Evo.

Minimalistický 4-valcový naftový agregát 1.6 dCi o výkone 107 kW a krútiacom momente 340 Nm spolu so 6-st. manuálnou prevodovkou umožňuje svižné zvezenie, aj keď malý objem motora občas cítiť. Spolupráca týchto dvoch skupín nadväzuje, jednotka krátka (vhodná pre rozbeh ťažkých prívesov), takže núdzovo sa dá rozbiehať aj z dvojky (keď už turbo tlačí) a 6-ka vcelku dlhá, pri 136 km/h točí asi 2600 otáčok. Všetko medzi tým rozumne nadväzuje.

Silovo motor prekvapil, zaberá veľmi razantne od cca 1600 otáčok a zrýchlením pripomína pocit z metra, veľké a veľmi dobre zrýchľujúce. Po prekonaní 2000 otáčok však pocit mierne upadá, zrýchlenie je už len rovnomerné, prípadne jeho hodnota klesá spolu s pocitom úžasného ťahu. Ale také dízle sú, dajú zo seba všetko počas krátkeho vystúpenia. Spotreba je veľmi uspokojivá až prekvapivá. Pri pravidelnom cestovaní Bratislava Viedeň bol výsledok 6,6 l/100 km, pričom išlo o jazdu do 110 km/h po okresných cestách plus trocha mesta využívajúc maximálne zrýchlenie a tempomat. Takto odišlo asi pol nádrže. Nasledovala trasa Bratislava Budapešť na tempomate 136 km/h so silným bočným vetrom, občas protivetrom. Priemer po návrate do BA po rovnakej trase s rýchlosťou 138 km/h stúpol na 8,1 l/100 km, čo je stále prijateľná hodnota na tak veľkú čelnú plochu, hmotnosť (cca 2,2 t pohotovostnej hmotnosti) a cestovnú rýchlosť. Zaujímavosťou je tankovanie AdBlue priamo vedľa hrdla palivovej nádrže a sledovanie jeho stavu na palubnej doske. Klasické osobné vozidlá kvôli tomu musia do značkového servisu. Počas celého testu, t.j. po spotrebe 70 litrov paliva a prejdení 868 km priemernou rýchlosťou 62 km/h, klesla jeho zásoba o cca 5 %.

Komfort jazdy zabezpečuje McPherson vpredu, torzne skrutná priečka vzadu a 4 vinuté pružiny, ktoré musia zniesť najvyšiu záťaž auta (užitočné zaťaženie cca 1t), a teda pri čiastočnej sú pomerne tvrdé oproti očakávaniu. Skrátka to nie je vzduch ako v autobusoch a pruženie pripomína dodávku. Je to však bezúdržbová klasika.

Čo sa týka správania v zákrutách, je cítiť spätnú väzbu od kolies napriek tomu, že posilovač značne zasahuje. Trafic má vďaka svojim rozmerom a rázvoru pozmenené reakcie, nedá sa s ním svižne kľučkovať, do zákruty si treba nadbiehať, rýchlosť prejazdu zákrutou je znížená úmerne vysokej polohe ťažiska a k tomu vysoký posed ako v kamióne. Nedotáčavosť sa však dostaví, až keď vodič prepískne svoj vnútorný pocit od auta. Trafic je totiž vcelku čitateľný. Pri potrebe zvýšenej trakcie (sneh, blato, piesok,...) sa ponúka fumkcia Extended Grip, čo je vlastne brzdami ovládaná uzávierka diferenciálu a tiež agilnejšie reakcie motora.

7-palcový kapacitný displej stredovej konzoly podporuje vodiča navigáciou ako aj podrobnou analýzou jazdného štýlu zobrazením jej parametrov po vypnutí motora. Napr. intenzita zrýchľovania, predvídavosť, počet odjazdených km bez spotreby, spotreba za celú jazdu atď. S touto analytikou sú spojení ďalší pomocníci. Prvý ma už trošku otravoval, jedná sa o širokú zelenú led kontrolku na prístrojovom štíte - za normálnych okolností sýto zelená a čím vodič jazdí menej predvídavo a hospodárne, tým viac žltne. K tomu signalizácia radenia tak, aby otáčky padli na cca 1500 min-1. Ako v autoškole. Ale beriem, psychologicky to vodiča predsa len núti dbať na ekonomiku a motorizácia sa taktiež drží tejto témy.

EuroNCAP laboratórium sa zaoberalo aj bezpečnosťou Traficu s výsledkom 3 hviezdy. Ako marginálna sa ukazuje ochrana hrudníka spolujazdca (3 body z 5), no ešte horšie sú na tom stehná, kde spolujazdcovi hrozí ujma od častí palubnej dosky (2 body z 5) a vodičovi od stĺpika riadenia. Tým v3ak negatíva končia a k slovu sa dostáva vysoká tuhá stavba skeletu, kde sú v prípade bočného nárazu chránené všetky partie tela predných aj zadných cestujúcich na výbornú, vrátane detí. Bočné airbagy sú za príplatok a tak Trafic nebol testovaný pre prípad bočného nárazu na stĺp.

Trafic ako 5,4 metrový van plní svoju funkciu výbavou, motorizáciou, hospodárnosťou a aj jazdnými prejavmi na výború. Vie poslúžiť pri jednaniach počas cesty, pre rodinu tiež ako stvorený, pre tramperov asi tiež, veď miesta na spanie je viac než dosť a samozrejme sa dá aj všeličo objemné prepraviť. Pozitívnym plus je “look and feel” z interiéru na úrovni osobných áut. Týmto Renault jasne ukazuje, že po všetkých stránkach mieri na viac než len mainstream, a to aj cenou, ktorá pri testovanom kuse dosiahla 46.390 Eur s DPH (z toho 4200 Eur za koženkové sedadlá).