Prudký rozvoj mototuristiky a nákup osobných áut po otvorení hraníc, kvalitatívny i kvantitatívny úpadok vozidlového parku hromadnej dopravy, spôsobil enormný nárast počtu osobných i nákladných automobilov v uliciach našich sídel. Situácia sa hlavne v Bratislave stáva neudržateľnou. Ponúkajú sa viaceré riešenia tohto problému, či už cestné obchvaty odkláňajúce tranzitnú dopravu, podzemné dráhy metra, prechod na hlučné električky či priestorovo nepružné trolejbusy. Naše mesta však na také investície dnes nemajú, resp. zadĺžia sa na dlhé roky.

Východiska sú rôzne:
Slovnaft ponúka CITY-naftu a bezolovnaté benziny, ktorých cena ale nie je pre vodičov motivujúca, okrem toho to nezbavuje Slovensko od závislosti na dovoze ropy.

Vo Zvolene sa rozhodli pre plynofikáciu MHD s vysokými nákladmi na výstavbu plničky zemného plynu, ako aj na prestavbu motorov zastaraných autobusov.

Rozrastajúca sa sieť plniacich staníc na zemný plyn a stlačený propan-butan pre osobné automobily s upraveným motorom pripravuje pôdu pre prechod na pohon



metánom z bioplynu alebo vodikom vo vzdialenejšej budúcnosti.

V Brazílii sa úspešne rozšíril pohon vozidiel etanolom, vyrobeným z rastlín obsahujúcich cukry.

Okrem toho sme zrejme už zabudli na OLEOPROGRAM (začal v ČSFR r. 1991), teda výrobu bionafty z repky olejnej. Kým v ČR svoj cieľ -- nahradiť 5% celkovej spotreby fosílnej nafty bionaftou systematicky plnia, na Slovensku sa o to systematicky nikto nezaujíma. A to aj napriek jej mnohým pozitívam, ku ktorým patrí dobre zvládnuta a odskúšaná domáca technológia, bezodpadová výroba, ochrana pôdneho fondu a vodných zdrojov - 99 % schopnosť rozkladu mikroorganizmami do 21 dní, výrazne nižší obsah škodlivých splodín, možnosť pestovania repky na kontaminovaných a nevyužívaných pôdach.

Ďalším alternatívnym pohonom je bionafta typu MERO (Metylestery Repkového Oleja). V Spišskej Novej Vsi od zimy 1994/95 používalo pokusne na linkách MHD šesť autobusov bionaftu MDT, čo je zmes MERO a bezsirového stredného destilátu, n-alkanov a neraténov z ropy. V priemere dosahovali o 10,2 % vyššiu spotrebu paliva (od 2,6 - 43,6.% podľa typu a veku vozidla, motora a turnusu), pri cene 12,30 Sk za liter.

Pestovanie repky pre biopalivá môže výrazne pomôcť dekontaminácii pôd. Odhaduje sa, že asi 90.000 ha poľnohospodárskych pôd, z toho 50.000 ha orných je vážne ohrozených kontamináciou ťažkými kovmi, s rizikom ich vstupu do potravinového reťazca, a teda dlhodobo vyradených z produkcie pre humánnu a veterinárnu výživu, hlavne po vstupe SR do EU. Určite nám to stoji za to kalkulovať s výmerami ohrozených pôd a výnosmi repky na nich, a tie porovnať so spotrebou ropy a zemného plynu v SR.