Keď ste si vyberali svoje prvé auto, mali ste asi iné nároky, aké máte teraz, po dlhých rokoch šoférovania.

Keď som si vyberala prvé auto? Hmm. Povedala som si, že keď teda autíčko, tak určite malé, pretože bývam v centre mesta. Tu sa veľmi zle parkuje, je málo parkovacích miest. Mala som auto, ktoré muselo mať červenú farbu a béžové sedadlá, lebo sa mi to páčilo. No nebola tam klimatizácia. V druhom aute už klimatizácia bola, ale auto bolo oranžové. Myslím si, že to boli také „ženské vyberačky“ áut podľa farby, podľa dizajnu... Veľkosť auta bola pre mňa rozhodujúca. Mala som opakovane malé vozidlá, lebo s nimi je parkovanie šikovné, všade sa s nimi dostanem.

Zdalo sa mi po istej dobe, že malé auto je málo bezpečné. Keď som išla po diaľnici a po meste, veľké autá ma vytláčali z jazdnej dráhy. Mala som pocit, že keby sa stala nejaká havária, že ma to auto vôbec nechráni. Myslím si, že auto okrem toho, že by malo doviezť človeka tam, kde chce, má byť predovšetkým pre majiteľa vozidla bezpečné. To je jeden z mojich najdôležitejších parametrov.

Jazdím na krátke, ale aj dlhšie vzdialenosti, preto musí byť aj pohodlné. Keď je človek v pohode, všetko sa darí. A platí to aj pri šoférovaní.
Platí, že keď človek viac jazdí, to je tak ako s počítačom alebo s mobilom: keď sa niečo naučí, chce stále viac a viac dokonalejšiu vec.Takže je to tak aj s autom. Dnes je pretechnizovaná doba, že zrazu zistíte, že treba aj mobilovať, ale počas jazdy nesmiete.

Preto vo výbave musí mať aj pripojenie na mobil, kvalitné rádio, samozrejme klimatizáciu, v zime vyhrievané sedadlá. Čo sa týka bezpečnosti, v aute musia byť kvalitné airbagy, aby v nepriaznivej situácii nedajbože havárie ochránili majiteľa. Pretože boli rôzne prípady, že airbagy boli nefunkčné a šofér umrel.

Každá žena najprv pozerá na vzhľad auta. Mnohokrát však vonkajší dizajn nemusí byť tak úžasný, aj keď auto má veľmi veľa funkcií, dobrú výbavu a je bezpečné.
Myslím si, že čím má auto viac funkcií, tým jeho kvalita narastá a je pre majiteľa o to lepšie využiteľné. Najlepšie auto je také, ktoré vyzerá aj zvnútra, aj zvonku krásne, že to ženskej duši ulahodí.

Potrebujete auto každý deň?

Dlhé roky som si myslela, že auto nepotrebujem. Až jedného dňa, keď sme sa vozili s dcérou taxíkmi na rôzne tréningy, som si povedala, že to takto nejde. Potrebu šoférovať som pocítila aj v práci. Pretože mám pomerne náročnú prácu, ktorá spočíva nielen v práci na pracovisku vo výuke študentov medicíny. Mávam rôzne porady, na ktoré musím chodiť mimo fakulty v rámci mesta. Veľakrát je ten program tak nahustený, že ak by som nemala auto, určite by som to s MHD nestíhala.

Každá žena, ktorá šoféruje, je trošku zvýhodnená. Je to jednak pohodlnejšie a „bezstresovejšie“, že nemusíme postávať na zastávkach, napríklad aj s nákupmi. Veď je to prirodzené, patrí to k žene nakupovať a starať sa o domácnosť.
Auto poskytuje človeku viac času na oddych.

Uprednostňujete automatickú alebo manuálnu prevodovku?

Keďže som zatiaľ mala len manuálnu, neviem to porovnať. Ale moje kamarátky, ktoré majú v aute automatickú prevodovku mi tvrdia, že ak by som raz skúsila, nikdy sa už nevrátim k „manuálu“. Tak neviem. Možno to treba skúsiť a rozhodnem sa.