Všeobecne možno náhradné palivá rozdeliť na alternatívne, schopné plnohodnotne nahradiť benzín či naftu (napr. drevoplyn, zemný plyn, propán-bután, či vodík) a substitučné, ktoré sa do klasického paliva primiešavajú a tým prinášajú hlavne ekonomický a ekologický účinok (etanol, metanol). Závislosť na rope sa jednotliví producenti snažili znížiť aj výrobou benzínu a nafty z iných organických surovín. Postupne si predstavíme jednotlivé možnosti.

Jeho používanie ako plynnej zmesi bolo známe už v 1. polovici 20. storočia, hlavne pred a počas druhej svetovej vojny. V súčasnosti je známy ako LPG (Liquid Petroleum Gas), tankuje sa kvapalný a vďaka svojej ekonomickej výhodnosti jeho obľuba rýchlo rastie, najmä v odvetviach s vysokými nákladmi na pohonné hmoty (verejná hromadná doprava). Získava sa z rafinérskych procesov a zo zemného plynu. LPG horí čistejšie ako benzín, motor vydrží viac a vyžaduje si aj menšie náklady na údržbu. Olej, olejový filter, sviečky aj samotný motor vydržia až trikrát viac ako v prípade spaľovania benzínu. Z uvedeného vyplýva, že údržba takýchto vozidiel je takmer zanedbateľná v porovnaní s naftovými vozidlami. Nevýhodou je, že zaobchádzanie s LPG si vyžaduje osobitné opatrenia z hľadiska bezpečnosti. Na druhej strane je výhodou, že v Európe existuje rozvinutá distribučná sieť zásobovania propánom. V krajinách OECD sa toto palivo podieľa piatimi percentami na celkovej spotrebe palív v doprave. Väčšiemu rozšíreniu propán-butánu bráni potreba nákladnej prestavby motora automobilu.

Niektoré charakteristiky PB:

Zemný plyn sa skladá z 88% až 96% z metánu s malým množstvom alkánov, propánu a butánu. Zemný plyn je palivom s vysokým oktánovým číslom a je vhodný ako náhrada za klasické palivá pre motorové vozidlá. Vozidlá na zemný plyn nie sú nové. V mnohých krajinách sa využívali už pred 50 rokmi. Vo svete sa objavilo veľké množstvo autobusov (ale aj iných automobilov) jazdiacich na plyn hlavne po druhej svetovej vojne, kedy sa prejavil výrazný nedostatok ropy. Zemný plyn je možné použiť ako palivo priamo bez nutnosti akejkoľvek úpravy na rozdiel od ropy, ktorú je potrebné v rafinériách upraviť na benzín resp. naftu. V motorovom vozidle si podobne ako v prípade LPG použitie zemného plynu vyžaduje upravený zapaľovací systém s výhodami a nevýhodami rovnakými ako pre LPG. Používanie zemného plynu si vyžaduje jeho skladovanie v nádrži a to buď v plynnej-stlačenej (CNG) alebo kvapalnej forme (LNG). Nevýhodou je, že na skvapalnenie je potrebné znížiť teplotu plynu na mínus 162 st. Celzia. Výhodou však je, že takéto palivo má až trikrát vyššiu hustotu energie ako stlačený plyn. V súčasnosti sa stlačený zemný plyn využíva ako palivo hlavne v mestských autobusoch, nakoľko v nich je umiestnenie veľkej tlakovej nádrže oveľa jednoduchšie ako v osobnom vozidle. Výhodou zemného plynu je nízke riziko požiaru v dôsledku vysokej teploty samozapálenia a skladovania pod tlakom. Vozidlá na zemný plyn vypúšťajú nižšie emisie oxidu uhoľnatého, tuhých častíc a organických látok. Súvisí to s tým, že zemný plyn nereaguje so vzduchom, a preto nespôsobuje také problémy ako iné palivá.

Vodík je považovaný za palivo budúcnosti. Jeho ekologická čistota a dostatok suroviny na výrobu (môže sa vyrábať elektrolýzou z vody) z neho robia ideálnu náhradu ropných produktov. Jeho masovému rozšíreniu v súčasnosti bránia vysoké výrobné náklady a čiastočne aj bezpečnostné problémy pri manipulácii a skladovaní, keďže vodík pri styku s kyslíkom vytvára vysoko výbušnú zmes. Viac k problematike vodíka ako paliva si môžete prečítať v ďalších článkoch tejto sekcie.

(pokračovanie nabudúce)