Príčiny, pre ktoré sa tak dialo a deje sú rôzne. Môže ísť o politickú nestabilitu v krajine ťažby, ktorá môže vyústiť do prerušenia dodávok ropy, vlastnícke spory medzi ťažobnými spoločnosťami a krajinami, v ktorých ťažia, štrajky zamestnancov vrtov, či výrazná nerovnováha medzi dopytom a ponukou na svetovom trhu.

Prvý tzv. ropný šok sa datuje do rokov 1973 – 1974, kde išlo o kombináciu politických a vlastníckych problémov. Spúšťacím mechanizmom bola arabsko-izraelská vojna a obsadenie viacerých arabských území izraelským vojskom. Arabské krajiny sa v odpovedi na tento akt rozhodli znížiť ťažbu o 25 % a zastaviť dodávky do USA až do stiahnutia vojsk z arabských území a uznania legitímneho práva Palestínčanov na ich vlastné územie. Irak znárodnil časť zahraničných spoločností, Líbya pohrozila úplným vyvlastnením vrtov. Ceny ropy stúpla za niekoľko dní o 70 % a v roku 1974 bola dvojnásobná oproti stavu pred konfliktom.

Druhý ropný šok zapríčinila islamská revolúcia v Iráne v roku 1979 a začatie iránsko – irackého konfliktu. Spôsobené komplikácie pri dodávkach ropy znamenali zdvojnásobenie jej ceny až k úrovni 35 USD za barel.

Po tretí krát ropa prudko zdražela po irackom útoku na Kuvajt a následnej operácii spojených síl Púštna búrka na začiatku 90.-tych rokov. Ceny na krátku dobu presiahli hranicu 40 USD za barel no pre krátkosť trvania a menšie následky nepovažujú niektorí analytici toto zdraženie za ropný šok, rovnocenný predošlým dvom.

Krajiny produkujúce ropu sa snažia využívať im dané prírodné zdroje tak, aby získali čo najviac finančných prostriedkov. Na druhej strane importujúce krajiny sa snažia tlačiť ceny tejto komodity smerom nadol tak, aby minimalizovali náklady na



energie.

Koľko tejto strategicky dôležitej suroviny sa ešte nachádza v zemi? Je známe, že väčšina svetových ropných rezerv sa nachádza v rozvojových krajinách (89 %), pričom 70 percent pripadá na Stredný východ a severnú Afriku a 78,7 percenta na členské krajiny OPEC-u (Organizácia krajín exportujúcich ropu). Drvivá väčšina týchto krajín závisí od príjmov z tejto komodity. Ekonomicky rozvinuté krajiny vlastnia len zlomok celkových svetových rezerv a produkujú len okolo 20 percent, pričom väčšina týchto závisí od importu tejto energickej komodity. Ich spotreba predstavuje 58 percent svetovej produkcie. Kto na nej viac zarába? Je nesporné, že krajiny exportujúce ropu, medzi nimi aj členské krajiny OPEC-u, získavajú značné prostriedky z predaja ich ropy, ale vyspelé krajiny, zarábajú oveľa viac na daniach. Takisto netreba zabúdať na fakt, že drvivú väčšinu vrtov prevádzkujú nadnárodné ropné korporácie, z ktorých ziskov plynie značná časť do rozpočtov rozvinutého sveta.

Podľa analýzy, ktorú spracovala Výskumná divízia OPEC-u vo Viedni, krajiny G7 v období rokov 1996 - 2000 získali na dani z palív zhruba 1,3 bilióna USD, kým ropné príjmy, ktoré získali krajiny OPEC-u, dosiahli len 850 mld. USD bez odpočítania nákladov na ťažbu, produkciu a dopravu. Analýza ďalej uvádza, že v spomínanom období priemerne ročné ropné príjmy OPEC-u dosiahli 170 mld. USD, kým v krajinách G7 ich priemerne ročné príjmy z dane z palív dosiahli 270 mld. USD. Najnižšie dane z palív spomedzi krajín G7 sú v USA, kde dosahujú asi 25 percent spotrebnej ceny ( 0,4 USD/l liter) a najvyššie sú vo Veľkej Británii, kde daň činí okolo 79 % spotrebnej ceny (1,19 USD/l liter).

O cenách ropy sa hovorí veľa. Je veľká pravdepodobnosť, že ceny ropy by nemali v tomto roku dramatický klesnúť, tak ako by si to niektoré krajiny želali. Dôvody sú viaceré. Ceny ropy do veľkej miery závisia od vývoja situácie v Iraku. Koaličné sily, ktoré okupovali Irak, precenili možnosti irackého ropného sektora, keď rátali, že po zvrhnutí Saddáma Husajna obnovia ťažbu ropy v krajine tak, aby počas šiestich mesiacov produkovali približne 5 mil. barelov za deň. Ceny ropy teda ostali viac-menej v rukách členských krajín OPEC-u, ak predpokladáme, že faktor ponuky a dopytu má rozhodujúcu váhu pri určovaní ceny na svetových trhoch, najmä ak krajiny exportujúce ropu mimo OPEC-u dosiahli približne už maximum ich produkčných možností v oblasti tejto komodity. Situácia v Iraku v nasledujúcom období však ešte môže zamiešať karty.