Model ŠKODA 1000 MB patrí k míľnikom v takmer 124-ročnej histórii mladoboleslavskej automobilky. Po ére obľúbeného radu ŠKODA OCTAVIA s motorom vpredu a pohonom zadných kolies priniesla nová ŠKODA 1000 MB na jar 1964 revolučnú zmenu – vo svojej dobe najmodernejší motor litrovej triedy bol umiestnený vzadu ľahkej samonosnej karosérie a poháňal zadné kolesá. Progresívne riešený automobil navyše vznikal špičkovými technológiami v novej časti mladoboleslavského výrobného závodu – ten bol odbornej verejnosti oficiálne predstavený 21. marca 1964 spoločne s novým vozidlom.
Zásadné rozšírenie závodu Mladá Boleslav
Na výstavbe i vybavení viac než 40 hál a ďalších budov sa podieľalo cez 300 spoločností, z toho 134 zahraničných. Išlo o jednu z najmodernejších automobilových tovární nielen v rámci socialistických krajín. Osemdesiat-hektárový areál spojilo 13 kilometrov nových ciest, bolo položených 10 kilometrov železničných koľají zbiehajúcich sa na zoraďovacom nádraží plus 11 kilometrov podvesných dopravníkov. K výrobe vozidla ŠKODA 1000 MB sa používali špičkové technológie. Štvordverová karoséria vznikala zo 665 výliskov spojených 6 900 bodovými zvarmi.
Európsky primát predstavovalo tlakové liatie bloku motoru Š 1000 MB a skriňa štvorstupňovej manuálnej prevodovky z hliníkovej zliatiny podľa patentu českého inžiniera Josefa Poláka z roku 1922. Účelovo riešený blok motora s hmotnosťou iba 105 kg nevyžadoval vŕtanie otvorov, stačilo do odliatkov vyrezať závity. Navyše sa podarilo podstatne skrátiť dobu výroby a znížiť jej energetickú náročnosť.
Testy v extrémnych podmienkach
Nová generácia automobilov s okrídleným šípom bola vo fáze vývoja označovaná ako NOV (NOVÉ OSOBNÉ VOZIDLO). Zahájeniu sériovej výroby predchádzali náročné testy pripravovanej novinky. Iba do mája 1962 prešlo 50 prototypov celkovo 1 598 840 kilometrov, okrem iného pri extrémnych mrazoch na území Sovietskeho zväzu. Skúšky brzdovej, palivovej a chladiacej sústavy sa odohrávali na Kaukaze, kde trojica vozidiel musela zvládnuť až 45 stupňom Celzia v tieni.
Definitívne typové označenie štvordverového sedanu Š 1000 MB vyjadroval zdvihový objem zaokrúhlený na 1000 cm3, skratka MB pripomínala produkciu v Mladej Boleslavi, sídle vedenia a hlavného výrobného závodu značky ŠKODA.
Samonosná karoséria, „všetko vzadu“
Na rozdiel od predchádzajúceho úspešného radu OCTAVIA s rámovou konštrukciou podvozku a vpredu umiestneným motorom poháňajúcim zadné kolesá bola v prípade Š 1000 MB zvolená úplne nová koncepcia samonosnej karosérie s nezávislým zavesením všetkých kolies. Za poháňanou zadnou nápravou bol pozdĺžne uložený ľahký motor. Kvapalinou chladený radový štvorvalec OHV mal zdvihový objem 988 cm3, v prvej fáze poskytoval výkon 27 kW (37 k). Vďaka progresívnej konštrukcii vozidla a širokému uplatneniu hliníkových zliatin sa podarilo znížiť hmotnosť rodinného sedanu iba na 755 kg. Moderné vozidlo tak dosahovalo rýchlosť až 120 km/h pri priaznivej spotrebe 7 až 8 litrov benzínu na 100 km. V roku 1966 došlo k zvýšeniu výkonu na 32 kW (43 k). Ponuku vtedy rozšírila verzia Š 1100 MB s 38 kW (52 k) z 1,1 l objemu, ale tiež elegantné dvojdverové prevedenie MBX, dnes cenené zberateľmi historických vozidiel.
Napriek kompaktným rozmerom (dĺžke 4,17 m, šírke 1,62 m a výške 1,39 m) ponúkala ŠKODA 1000 MB veľmi priestranný a funkčný interiér, k štandardnej výbave patrila napríklad lôžková úprava sedadiel. Vozidlo malo dva batožinové priestory – jeden za zadnými sedadlami, prístupný aj počas jazdy, vpredu vozidla potom druhý s objemom 220 litrov. Pod jeho podlahou bolo uložené rezervné koleso, prístupné po odklopení časti masky. Pre vybratie rezervy tak nebolo potrebné vykladať batožinu.
Vtipné riešenia a láska k detailom
Okrem modernej techniky predstavovala ŠKODA 1000 MB veľký pokrok tiež na poli dizajnu. Vkusne a s nadčasovou eleganciou rozvíjala klasické trojpriestorové usporiadanie karosérie, charakteristické pre šesťdesiate roky. Výhľad z vozidla zlepšovalo rozmerné panoramatické zadné okno. O starostlivosti venovanej detailom svedčí prevedenie hrdla palivovej nádrže, ústiaceho v pravom prednom blatníku a vtipne skrytého pod odklopným emblémom značky ŠKODA.
Po 11. apríli 1964, kedy bola v Mladej Boleslavi ukončená produkcia modelového radu OCTAVIA, nabiehala výroba vozidiel Š 1000 MB. V septembri 1964 sa novinka Š 1000 MB predstavila širokej verejnosti na tradičnom strojárenskom veľtrhu v Brne, v októbri ju obdivovali tiež návštevníci autosalónu v Paríži a v Londýne. Od mája 1965 už vznikalo cez tisíc vozidiel mesačne, na konci toho istého roka potom opúšťalo výrobný závod 150 vozidiel denne – išlo tak o prvé skutočne veľkosériovo vyrábané české auto. Viac než polovica z celkovej produkcie viac než 443 000 vozidiel (1964 – 1969) bola vyvezená do desiatok krajín sveta – napríklad v roku 1965 pripadalo na export až 70 %. Výrazne ho podporili tiež významné úspechy vozidiel Š 1000 MB na tratiach prestížnych automobilových súťaží.