Automobil je dieťaťom druhej priemyselnej revolúcie, ktorá zmenila 20. storočie.

1898: Voiturette typ A

Mladý mechanik Louis Renault bol fascinovaný autami. V šope na rodinnom pozemku neďaleko Paríža postavil svoje vlastné auto. Prirodzene optimistický 21-ročný Louis Renault navrhol nový typ automobilu. Jeho intuícia mu nahovárala, aby vytvoril ľahký a pevný trubkový podvozok, na ktorom bude malý 1,75-koňový motor De Dion. Jeho technické schopnosti ho viedli k inovatívnemu riešeniu prevodov, do ktorého si starostlivo vybral to najlepšie z mnohých vynálezov tých čias. Pri trojstupňovej prevodovke a diferenciáli nepoužil konvenčné reťaze a remene, namiesto toho zvolil priamy pohon pripojený k zadnej náprave hriadeľom a dvomi univerzálnymi kĺbmi. Jeho práca v tom čase znamenala prielom, z ktorého vznikol automobil s pozorne zvolenou hmotnosťou vhodnou práve pre nevýkonný motor. V roku 1898 vznikol Renault Voiturette typ A.
Onedlho nastal čas predať svoj nápad a podeliť sa o vášeň. Louis Renault sa na Štedrý večer roku 1898 rozhodol prejsť so svojím Voiturette na Montmartre po najstrmejšej ulici v Paríži, rue Lepic. Uspel. Mnohí diváci ocenili jeho jazdu ako víťazstvo spojenia športu aj inovácie. Táto udalosť mu definitívne otvorila cestu k výrobe automobilov a vyvolala dopyt: Renault dostal objednávky na 12 vozidiel, a to vrátane záloh na spustenie výroby. Renault nemal firmu ani továreň, no oboje prišlo krátko po tom. Zaznel štartovací výstrel a odštartoval toto mimoriadne priemyselné dobrodružstvo.

1914: AG1

Typ AG1 bol prvým parížskym taxíkom. Jednoduchý a pevný AG1 dokázal prepraviť ľudí a svojou inovatívnou sklápacou strechou im umožnil tešiť sa zo slnečných lúčov. Typ AG1 si v roku 1914 vyslúžil prezývku „taxík z Marne“, čím odkazoval na svoju úlohu vo vojnovom úsilí pri rieke Marne vo Francúzsku, kde prevážal vojakov na front. AG1 praktický na údržbu a navrhnutý pre potreby vozových parkov pomohol Renaultu k jeho celosvetovému úspechu.

1924: Renault 6-roues

Sahara medzi Alžírskom a francúzskou západnou Afrikou bola v 1920 bariérou, ktorú prekonali len pomalé ťavie karavány. Železnica to už dávno vzdala a letecká doprava bola v plienkach. Rok po tom, čo Citroën predstavil svoje terénne polopásové automobily (1922), Renault vyvinul 6-Roues, výkonné nákladné vozidlo so zdvojenými kolesami a nízkotlakovými pneumatikami. Tie spolu s pohonom dvoch zadných náprav mali uľahčiť jazdu po piesku stálou rýchlosťou.
Renault koncom decembra 1923 odštartoval prvú expedíciu a so svojimi autami sa z Touggourtu dostal do El Ouedu len za dva dni! Tento úspech ustlal pôdu pre ďalšie expedície naprieč africkým kontinentom, napríklad, Colomb-Béchard (1924), jazero Chad či Mys dobrej nádeje (1925). Renault bol na každej nepreskúmanej ceste za novým dobrodružstvom a získal jedinečnú príležitosť vytvoriť prepravnú spoločnosť Compagnie Générale Transsaharienne (1923), ktorá prevádzkovala pravidelnú linku medzi severnou Afrikou a Nigériou.

1937: Renault Primaquatre

Ako by sa mohol stať automobil dostupnejším pre každého? V Európe ešte stále pociťovali dôsledky sociálno-ekonomickej krízy 30. rokov. Louis Renault povedal: „Je len jedno auto, ktoré sa predáva, a tým je 1000-kilové auto … toto auto je dostatočne výkonné a priestranné, aby odviezlo štyroch ľudí. Práve ono je základom každého predaja a možno ho opätovne predať, pretože uspokojuje požiadavky na rozmery a podmienky, ktoré ľudia chcú.“
Renault preto svoj osud spojil s modelom Primaquatre, rodinným autom určeným pre majetnejšie domácnosti. S dĺžkou 3,70 metra, maximálnou rýchlosťou 105 km/h a cenou 19 500 frankov sa Primaquatre vzdialil od príliš malého segmentu 6-valcových modelov, na ktorý sa Renault spoliehal od roka 1929. Renault si so svojimi 10- a 11-koňovými autami vybudoval pozíciu srdca francúzskeho trhu.

1952: Renault Colorale

Renault začal v roku 1946 hľadať dizajn „kombi pre vidiek“. Rad Colorale pozostával z viacerých úžitkových a rodinných verzií, ktoré na trh prichádzali v rokoch 1950 až 1951, s menami ako Prairie, Savane, Pick-up, Taxi alebo Fourgonnettes (vany s pevnými alebo látkovými bočnicami). Všetky tieto modely boli určené pre vidiecke oblasti. Technicky boli robustné, stáli na podvozkoch nákladných vozidiel Renault s motormi požičanými z poľnohospodárskych traktorov. No i tak bol vzhľad radu Colorale neobvyklý: výška 1,82 metra a prázdna hmotnosť 1 640 kg, čo zodpovedalo hmotnosti takmer troch 4CV. Tieto modely sa s priestorom pre sedem sedadiel, pohonom 4x4 a verziou pickup stali predzvesťou športovo-úžitkových vozidiel 21. storočia. Je to model, ktorý v tom čase nemal na francúzskom trhu obdobu.

1959: Renault Estafette

Úžitkový automobil mal dlhé roky tvar vanu alebo nákladného vozidla podľa toho, aký objem nákladu mal prepraviť. No remeselníci a obchodníci chceli počas povojnového boomu niečo úplne odlišné než van, ktorý sa naplnil príliš rýchlo, alebo nákladné auto s dizajnom príliš ťažkopádnym pre každodenný život. Renault preto v roku 1959 vyvinul Estafette, kompromis medzi obidvomi extrémami. Zadnú časť zbavil akýchkoľvek mechanických prvkov, aby získal nízku a rovnú nákladnú plochu s maximálnym využiteľným priestorom. V súlade s týmto dizajnom Renault vybavil Estafette pohonom prednej nápravy, čím si pripravil pôdu pre Renault 4, ktorý príde na trh v roku 1961.
Estafette sa mohol prispôsobiť každej profesii. Troje dverí v zadnej časti pre lepšie nakladanie, posuvné bočné dvere na urýchlenie vykladania v obchodoch. A napokon prišla najväčšia novinka: posuvné vodičove dvere, keďže k povinnostiam vodiča pribudlo aj zásobovanie. Na trh prišlo päť verzií Estafette: Zone Bleue (pre parkovanie v centrách), 600-kilogramový van, van s vysokou svetlou výškou, Pickup s plátenou strechou a 9-miestny minibus Microcar. Krátko na to prišla aj séria doplnkových balíkov, ktoré mohli Estafette zmeniť na pojazdné obchody, dielne, ambulancie, servisy a podobne. Estafette bol nekonvenčný aj tým, že prerazil stenu nudnej oceľovej šedi, keď sa na trhu objavil v jasných a sviežich farbách, napríklad, oranžovej, žltej a modrej.

1961: Renault 4

Keď prišiel čas nahradiť populárny 4CV, ktorý dostal Francúzsko na kolesá, Renault sa rozhodol pozorne zvážiť možnosti francúzskej a európskej spoločnosti. Ľudia utekali z vidieka, exodus dosiahol masívne rozmery. No títo noví obyvatelia miest sa nesťahovali do centier, radšej volili širšie okolie, z ktorého sa postupne stávali nové predmestia. Vznikal nový svet, v ktorom sa zvyšovala hustota populácie a vznikala stredná trieda. Predmestie sa stalo novým životným prostredím, sčasti mestským, sčasti vidieckym.
Renault sa rozhodol vytvoriť skutočne všestranný model. Samotná všestrannosť však nestačila. Automobil musel od pondelka do piatka slúžiť ako pracovný nástroj a v sobotu a nedeľu sa musel zmeniť na rodinné auto. A pochopiteľne aj na dovolenkový automobil. Budúci Renault mal byť stelesnením všestrannosti – pre mesto aj vidiek, pracovný týždeň aj víkendy, prácu aj dovolenku, mužov aj ženy. Pravé „džínové auto“, ktoré sa v roku 1961 zhmotnilo do podoby modelu Renault 4. Renault 4 mal rovnú podlahu a piate dvere, ktoré uľahčili nakladanie. Vznikla karoséria hatchback so sviežim interiérom, ktorý sa prispôsobil všetkým potrebám. Majiteľom stačilo sklopiť zadnú lavicu, aby rodinné auto zmenili na úžitkové a naopak. Vzniklo „auto pre život“.

1964: Renault 8 Gordini

Hoci sa Renault chcel špecializovať na automobily pre verejnosť, neignoroval ani tých, ktorí chceli pretekať. Preto v roku 1964 prišiel s modelom Renault 8 Gordini. Malý sedan upravil Amédée Gordini, ktorý zo štandardného motora so zdvihovým objemom 1 100 cm3 vytiahol 95 koní. S týmto výkonom bolo potrebné zladiť podvozok a brzdy a nájsť jedinečný dizajn. Nezameniteľná francúzska modrá by nebola tou správnou, keby ju nerozdelili dva biele pásy, ktorými prispeli k dielu publicista Marc Pampuzac a stylista Gaston Juchet. A tak vznikla legenda Gorde, ktorá v roku 1966 pridala do zbierky 1300-kubíkovú verziu a jedinečné štyri predné svetlomety.
To, čo sa sprvoti zdalo ako amatérsky a neelitársky šport sa stalo kolektívnou vášňou jazdcov aj divákov. Stelesnenie sna. Nový štvorkolesový pán ciest si na Gordini Cup odniesol tituly kráľovnej Korziky a fúrie z Turini. Hoci sa pôvodne plánovalo vyrobiť len 1 000 exemplárov, Renault 8 Gordini si aj napriek vysokej cene získal 11 600 zákazníkov. Stal sa ikonou. Toto bola zlatá éra Gordini, éra modrej č. 418.

1965: Renault 16

Renault 16 ponúkol všestrannosť, dovtedy nevídanú medzi strednými modelmi tých dní. Renault sa však nezastavil len pri hatchbacku a sklápaní zadnej lavice. Interiér sa prispôsobil batožinovému priestoru, ktorý bol „naprogramovaný“ na viacero konfigurácií. Sedadlá sa mohli používať v rôznych polohách, sklápať alebo úplne odstrániť. Tento model predstavoval konštrukčný zázrak na štyroch kolesách. Prispôsobil sa nielen rôznym spôsobom používania, ale aj reálnemu každodennému životu v povojnovom svete. Renault 16 zosobňoval životný štýl, spĺňal potreby rodín, hodil sa pre akýkoľvek dovolenkový scenár, výlety na chatu aj nákup na blšom trhu. Renault 16 bol zlomovým rodinným autom.

1969: Renault 12

Renault 12 možno pomenovať tromi slovami: jednoduchý, lacný, nezlomný. Prezident značky Renault mal na mysli len jediné: exportovať a zaručiť tak expanziu značky. No v hre bolo viac než len biznis. Automobil mal pomôcť emancipovať niektoré krajiny a dopriať ich populácii väčšiu slobodu.
Faktom zostáva, že Renault 12 bol navrhnutý nielen s cieľom vstúpiť na medzinárodný trh, ale umožniť jeho výrobu aj mimo francúzskych hraníc. Väčšina vývoja a testov sa uskutočnili v Brazílii. Bolo to konkrétne v São Paulo, kde sa v tom čase vyrábal Dauphine, a kde plánoval Renault vyrábať tento model. Značka tam v roku 1967 vyslala jednotku inžinierov, aby urýchlili túto etapu. No ešte pred tým, ako sa vôbec začal predávať v Brazílii, našiel si Renault 12 svojho nasledovníka v Rumunsku! Šéf Renaultu sníval o dobytí trhu ZSSR, sa konečne dostal do Československa a Rumunska. Renault 12 sa vyrábal v Pitesti pod značkou Dacia a v roku 1969 sa stal národným autom. O dva roky neskôr Renault podpísal kontrakt o montáži s Tureckom. Renault 12 sa stal globálnym modelom.

1972: Renault 5

1984: Renault Espace

Po tom, čo francúzska automobilka vytvorila „auto pre život“ vo forme modelov Renault 4, Renault 16, Renault 6, a Renault 5, chcela tento segment posunúť ďalej. Tak prečo nenavrhnúť automobil so všetkými výhodami sedanu a praktickosťou úžitkového auta? Kríženca, ktorý by využil silné stránky viacerých modelov, ako Renault 25, 21 Nevada, a Trafic? Za zatvorenými dverami sa hovorilo o „tretej ceste“ bez toho, aby sa vedelo, kam to vlastne povedie. Z výrobných dôvodov Renault stavil na moderný úžitkový model Trafic (1981), ktorý sa mali konštruktéri pokúsiť „posedanizovať“.
Spustili projekt, ktorý predbiehal dobu z hľadiska monopriestorovej koncepcie: plochá podlaha, modulárna kabína s 5 alebo 7 sedadlami, veľký dvojlitrový motor z modelu 25, jemnejším dizajnom. Narodil sa Renault Espace. Úspech sa napokon dostavil v roku 1985 vďaka rodinám, ktoré si tento koncept zamilovali. Espace kraľoval dlho a na svojom vlastnom trhu zostal neprekonaný.

1996: Renault Scénic

Scénic sa stal menšou revolúciou. Išlo o prvý minivan strednej triedy. Scénic šikovne využil každý kúsok priestoru a svojou útulnosťou a všestrannosťou si zaslúžil označenie „auto pre život“. Posuvné stredné sedadlo v zadnom rade sa dalo použiť ako stolík a rozdeliť zvyšné dve sedadlá, našli sa tu podnosy ako v lietadle, množstvo odkladacích priečinkov pod sedadlami a na podlahe, držiak fliaš – všetko bolo navrhnuté tak, aby uľahčilo život na ceste.

1999: Avantime

Ako už naznačuje jeho meno, Avantime predbehol svoju dobu. Rovnako ako všetky Renaulty pred ním, ktoré sa stali nezmazateľnou súčasťou histórie, či už to bol Espace, Scénic alebo Twingo.
Renault sa ani teraz nezľakol rizika a bol odhodlaný ísť proti prúdu. V ére nízkych coupé prišiel Renault s vysokým modelom. Namiesto plynulých línií sa dizajn nesie v štýle barokovej sochy. Okná neboli skosené, ale podobali sa skôr skleníku a ponúkali široký rozhľad po okolí. V neposlednom rade to bola celosklenená panoramatická strecha, ktorá tohto tátoša na kolesách zalievala slnečným svetlom. Preč bola aj palubná doska prepchaná ciferníkmi a nahradila ju minimalistická konzola. Avantime sa ešte pred príchodom SUV stal vydareným krížencom coupé a minivanu. Stelesňoval auto roka 2000 - určené nielen na zábavu.