V lete 1894 sa pokazil mladoboleslavskému knihkupcovi Václavovi Klementovi (1865 - 1930) jeho bicykel, poslal ho preto na reklamáciu nemeckej firme s česky písaným listom. Ten sa mu však vzápätí vrátil späť s nemecky pripísanou vetou, že ak chce odpoveď, nech píše v zrozumiteľnom jazyku. Klement im už neodpovedal.

Mechanik Václav Laurin (1868 - 1938) sa práve rozišiel so svojim spoločníkom s ktorým v Turnove vyrábal bicykle a chcel opäť začať s výrobou v Mladé Boleslavi. Obával sa ale skúseného tamojšieho obchodníka o ktorom sa hovorilo, že chce skúsiť podnikať v rovnakom smere.
Obaja páni sa čoskoro stretli a dohodli sa na vzniku firmy Laurin & Klement. Obaja bez riadneho vzdelania, zato plní odvahy, usilovnosti a dôvery v seba a svoje schopnosti.

V roku 1895 začali v prenajatej dielničke na 120 m2 opravovať a čoskoro i vyrábať cestné bicykle značky Slavia. Podnikanie išlo výborne a tak bola v roku 1898 postavená malá továreň.

V tom istom roku si Klement priviezol z Pariža malú motocykletu Werner, ktorú sa obaja nadšenci snažili prekonstruovať. Pochopili, že chybou je vtesnať motor do rámu, že naopak musia okolo motoru postaviť rám. Nespoľahlivé zapaľovanie nahradili elektromagnetickým (za pomoci korešpondencie s Robertem Boschom).
Už v roku 1899 ponúkala továreň dva typy motorových dvojkoliek, ako sa vtedy hovorilo motorkám, ktoré úspešne vyváželi do Nemecka a Veľkej Británie. Motocykly Slavie sa licenčne vyrábali dokonca i vo Francúzsku a Nemecku (tam ich vyrábala firma, ktorá nevyhovela Klementovej česky písanej reklamácii).

Po skúsenostiach a športových úspechoch motocyklov, sa firma Laurin & Klement predstavila v roku 1905 verejnosti s prvým automobilom nazvaným Voituretta, ktorá sa hneď stáva predajným úspechom. Tento malý automobil mal všetky vtedajšie moderné konstrukčné prvky, ako bol kvapalinou chladený 4dobý dvojvalcový motor (1005 cm3, 5,2 kW), manuálna prevodovka (3 + Z), pérovanie listovými perami a pohon zadných kolies najskôr reťazou a o rok na to kĺbovým hriadeľom.

Aby sa firma mohla udržať na trhu, došlo v roku 1925 k zlúčeniu s podnikom Škoda Plzeň. To však znamenalo koniec firmy Laurin&Klement. V nasledujúcich rokoch bola modernizovaná výroba a okrem osobných automobilov sa začali vyrábať nákladné automobily, autobusy, letecké motory a poľnohospodárske stroje.

Už v roku 1930 sa produkcia automobilov v rámci koncernu Škoda opäť rozdelila. Vznikla samostatná Akciová spoločnosť pre automobilový priemysel (ASAP), ktorej sa aj po svetovej hospodárskej kríze v 30. – tych rokoch podarilo opäť uspieť na trhu modelom Škoda 420 Popular. Tento vývoj však skoro prerušila 2. svetová vojna, ktorá ochromila civilnú výrobu a musela sa zmeniť vojenskú.

Po 2. svetovej vojne bola firma premenená na národný podnik s označením AZNP Škoda a závod získal monopolné postavenie na trhu, čo súviselo s politickým a hospodárskym vývojom krajiny po roku 1948. V tomto období sa začalo s výrobou osobných vozidiel Škoda 1101/1102 „Tudor“.

V 50. a 60.- tych rokoch sa začalo s výrobou značiek Škoda 440 „Spartak“, Škoda 450 Octavia, Felicia a Škoda 1000 MB. Nový vzrast prežila výroba uvedením vozidiel rady Škoda Favorit v roku 1987.

Po politických zmenách v roku 1989 začala automobilka v Mladej Boleslavy hľadať silného zahraničného partnera. 16. apríla 1991 zahájil svoju činnosť podnik Škoda, automobilová a.s. (neskôr Škoda Auto a.s.), ktorý sa stal štvrtou značkou koncernu Volkswagen. V roku 1994 bola rada vozidiel Favorit nahradená modelom Škoda Felícia, ktorý svojou kvalitou a štýlom odpovedal medzinárodným požiadavkám. Zároveň bola pripravovaná výroba druhej modelovej rady nižšej strednej triedy – Octavia. Posledným modelom v súčasnosti je Škoda Superb.